blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG stafer
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
stafer



Koniec hry
pridal stafer 8.5. 2008 o 15:21 ()

Ako sa vlastne prejavuje taká závislosť? Závislák potrebuje vždy novú a novú dávku a nikdy nemá dosť. Keď si užíva svoju dávku tak je extáze a keď dávka skončí, tak sa ponorí do šedého sveta reality. Je ubitý, stále mu niečo chýba a rozmýšla už nad ďalšou dávkou.

Nuž keď sa to tak vezme, tak podľa tejto definície som asi herný závislák. Všetky symptomy na mňa pasujú absolútne presne. Ale čo ma taký chudák hráč robiť, keď práve skončil svoju epickú výpravu za záchranu sveta/svetov/vesmíru a stal sa z neho skutočný hrdina, keď tu zrazu sa ocitne opäť vo svojej izbe.

Odtrhne svoje oči od žiare monitora a pozre sa von z okna. A vonku? Tam práve prebieha jar, kde si všíma, že tie stromy sú akosi fajne zelené, dokonca predvčerom by prisahal, že boli sfarbené do ružova v záplave kvetov. Skoro ako v tom jednom benchmarku.

Ako sa tak hráč pozerá a prižmuruje oči, lebo slnko je dnes akosi príliš silné, tak rozmýšla, čo to vlastne posledné dni robil. Ak má tu smolu a je k tomu ešte študent vysokej školy, tak jeho úvaha bude znieť asi takto.

"No, tak zdriemol som si väčšinou tak do dvanástej alebo jednej, potom ... hej najedol som sa, našťastie ešte bolo niečo v ladničke, bo v obchode som už dávno nebol ... vlastne aj vonku som bol na nejakom stretnutí ... no a ešte ..."

Príliš zaujímavo to neznie, trochu upravená varianta by bola, keby to nebol vysokoškolák, tak by spomenul ešte buď školu (to v prípade žeby bol na strednej alebo by študoval medicínu) alebo prácu (to v prípade ak by nebol taký príživník a nepredstieral, že študuje). Ale aj tak to stále zaujímavo neznie.

Žiadna mágia, žiadne fantasy, dokonca ani kúsok sci-fi. Svet netreba zachraňovať, žiaden hrôzostrašný nepriateľ nepotrebuje poraziť (pozn. Teda ak práve nehráte larp a nepredstavujete si, že bojujete proti teroristom ako to niektorí robia). Popravde každého hrdinu by to malo trochu štvať. Čo máme teraz akože robiť?

Takto si to hráč prehadzuje vo svojej hlave, stále pozerá z okna a pritom očakáva, že v najbližšom okamihu sa otvorí portál do jeho izby, kde ho povolajú opäť do akcie. Keď sa ani po pár dňoch nič nedeje, tak už ostáva iba málo možnosti. Vrátiť sa k reálnemu životu, možno aj pozrieť na skúšky (vlastne však za týždeň začína skúškove obdobie ... autocenzúra..pitchi, toto bude asi ťažšie ako skoliť stovku nepriateľov holými rukami)

Pár ľudí tvrdí, že reálny život je rovnako vzrušujúci ako ten virtuálny, stačia drogy, chlast a bohatý sponzor a vyrovná sa to aj hre s hodnotením 8. Potom je tu ešte možnosť čakať na pokračovanie alebo pustiť sa do ďalšieho príbehu a popritom trochu toho chlastu ( to pre istotu, aby sme nestratili kontakt s realitou).

Život hráča závisláka je pomerne ťažký, značnú časť jeho života vypĺňa čakanie. Čakanie na vydanie hry, čakanie kým sa stiahne torren... sa stiahne hra s online služby steam alebo čakanie kým mu prídu peniaze na účet, aby si mohol kúpuť niečo na jedenie, lebo tá zelená horčica už prestáva chutiť.

Takto sa zamyslený hráč otočí od okna a poobzerá si bordel okolo seba. Cez ten sa na druhú stranu izby nedostane. Aspoň nie dnes. Možno do zajtra sa tie hromady bordelu upracú sami alebo mu aspoň svitanie odhalí cestu pomedzi. Ostáva už iba jedná vec, zastrieť záclonu, aby to šialené slnko toľko nesvietilo a pripojiť sa na net. Tam sa môže robiť NIČ (neidentifikovateľná internetová činnosť) a vyplniť tak čakanie. Možno zajtra potom výjdem von a možno to bude aj cez deň, teda ak sa mi cez noc neotvorí ten portál. Hrdina nikdy nevie.



Prístupov 2303
Kvalita článku
(100%) hlasov 1

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Moje dojmy zo SW: The Old Republic
[ 21.1.2012] (príspevkov 1)
Koniec hry
[ 8.5.2008] (príspevkov 3)
Paródia: Half Life 2
[ 18.8.2006] (príspevkov 0)
polčas rozpadu
[ 7.10.2005] (príspevkov 0)