Všetko to začalo včera v škole, keď sme preberali na matike ďalšie využitie nevyužiteľných rovníc a vzorcov až sme sa dostali k teme polčas rozpadu. Mne to prišlo celkom zaujímavé, ale aj tak zbytok hodiny bola nuda. Po hodine prišiel do školy aj náš spolužiak, a keď sa nás pýtal čo sme preberalo, tak som reflexívne odpovedal, že half life.
Čo je vlastne anglický názov pre našu tému, ale aj pre jednu z najlepších hier aké som hral.
Ach zase to krásne spomínanie. Stalo sa to jedného krásneho dňa...(v tomto momente sa obrazovka vysvieti do biela a začínajú zábery, ktoré predstavujú minulé spominky :-) )
V našej učebni informatiky, ktorá by mala slúžiť na naše vzdelávanie mala trochu pozmenenú funkciu a t.j. celkom slušnú zosieťovanú herňu. Keď som prišiel hrali akurát niekoľkí hráči nejakú strieľačku. Celkom ma to zaujalo. Hravne grafika, ale aj spracovanie a celkovo bola hra akási iná. Kurnik však toto je to pravé 3D. Dovtedy som bol vychovaný na hrách ako Blood alebo Duke Nukem, co boli tiež 3D strielačky, ale až tu som ten pravý pocit tretieho rozmeru naozaj pocítil.
Pozeral som teda s otvorenými ústami a potom hneď vyhodil jedného mladšieho študenta a skušal sa zapojiť do multiplayeru. Samozrejme som v ten den som nikoho nezabil. Niežeby som bol taký pacifista, ale oni sa nechceli dať zabiť. Zato ja som na tej zemi ležal až pričasto. Nasledujúce dni som mal teda o zábavu postarané.
Kamarát mi teda ponúkol, či nechcem hru domov ako singleplayer. Napriek tomu, že som to v škole hrával každú prestávku, som hru nechcel. Nezdala sa mi byť zaujímavá, čo bolo spôsobené asi tým, že ma celý ošial okolo tejto hry obišiel a ja som ju vôbec nepoznal. Teraz už viem aká to bola chyba, ale našťastie kamarát vedel čo je pre mňa najlepšie a o pol roka, keď bol u mňa doma mi len tak mimochodom hru nainštaloval. No tak som sa teda do toho pustil. A nestacil som sa diviť. Som zistil, že ten multiplayer musel byť odfláknutý alebo čo, lebo naozaj hra ma dostala. Už len to úvodné prechádzanie laboratóriami bolo pre mňa zaujímavé. Nasledoval atmosférický vstup do normálnej hry. Vďaka všetkým tým scriptom som mal skoro filmový zážitok. Hry čo som dovtedy hral boli oproti tomu len odvar. Na tú dobu geniálne AI, a neustále sa meniace prostredie. Nikto nemôže povedať, že sa nejaká vec dookola opakuje, lebo vždy prišli autori z niečim novým. Čo ma, ale fakt prekvapilo bola dĺžka hry. (Samozrejme, že v tej dobe som nehrával rpg tituly.) Naozaj som mal asi trikrát pocit, že hra už bude zachvíľu končiť, ale vždy ma dokázala niečim prekvapiť. Jednoducho sa zmenila kapitola spolu s prostredím a ja som mal ďalšiu úlohu, ktorú bolo treba splniť.
Celú hru sa ma držal príbeh, ktorý som dovtedy v strielačkách nepoznal. Nebolo to len postupuj, strieľaj a zase postupuj (technicky zato bolo, ale dokázali to šikovňe zamaskovať:-) ). Príbeh bol umocnený atmosférou a podaním hlavne rozmanité úmrtia vedcov a všetkého živého okolo mňa. Keď som bol na povrchu mal som pocit boja okolo mňa a zase v podzemí nepríjemné klaustrofobické pocity, ktoré boli podmienené samotou. Som bol vďačný za každého vojaka, ktorý sa prišiel porozprávať.
Nakoniec som teda hru dokončil a tajomný muž s kufríkom známy ako G-man mi dal možnosť voľby.
Bolo to tvrdé, ale film skončil. Mal som nutkanie prežiť všetko znova, a tak sa aj stalo. Vlastne stalo sa tak viackrát. Myslím niečo viac ako 50 krát. Stal sa zo mňa menší fanatik a takpovediac mám už hru v malíčku.
No som zvedavý ako bude tento bolg fungovať. Chcel by som tu postupne rozobrať samotnú hru, neskôr jej oficiálne datadisky a postupne väčšinu najznámejších módov, ktorých som hral asi 50 alebo kolko ich bolo. Dúfam, že niekto bude tiež zdielať môj názor na túto hru. Prípadne ak by chcel niekto poradiť som k dispozícii.
7 rokov nie je zas až taká doba a možno sú aj ľudia, ktorí túto hru nepoznajú (niekde v bolívijskom pralese alebo tak nejak :) ) Nech teda žije polovičný život.
PRIHLÁS SA